Ak ste dodnes nekrúžili na obežnej dráhe, nedolovali zlato hlboko v baniach či vás nedávno nezachránili z opusteného ostrova, tak presne dnes 23. marca sa začal oficiálny predaj očakávanej konzoly PlayStation 3. Ako hovorí staré príslovie "načo nosiť drevo do mora, keď ho môžem odniesť do lesa" nebudeme papagájovať už známe veci, ale PS3 si predstavíme v kocke a pridáme niekoľko praktických tipov, čo robiť predtým, než vyrazíte do obchodov, a čo robiť, keď konzolu prvý krát spustíte.

Čo potrebujete vedieť o PS3, než sa vyberiete do obchodu?

•  PlayStation 3 sa dodáva v čierno-lesklom vyhotovení a je dostupná iba v luxusnej verzii (integrované Wi-Fi, 60 GB HDD, čítačka kariet) za cenu 21 590,- Sk
•  krabica s rozmermi 43 x 34,5 x 18 cm (Š x V x H) váži približne 7 Kg. Veľkú tašku netreba do obchodu nosiť, krabica má pevný umelohmotný držiak
•  v balení nájdete spomínanú 60 GB verziu PS3, jeden SIXAXIS ovládač, USB kábel, ethernet kábel, napájací kábel, štandardný kompozitný A/V kábel a zbierku manuálov (aj v slovenčine)
•  balenie neobsahuje HDMI ani komponentný kábel, ak chcete využívať HD obraz na vašej HDTV, tak sa uistite, aký kábel vôbec potrebujete na prepojenie s televízorom
•  PS3 sa dá umiestniť horizontálne aj vertikálne
•  po zapnutí je chod extrémne tichý, čo oceníte hlavne pri pozeraní filmov a počúvaní hudby
•  poradí si so všetkými známymi formátmi (CD Audio, DVD Video, Photo CD, Bluray), pamäťovými kartami (SD, Memory Stick, Compact Flash), USB kľúčmi
•  prehráva multimediálny obsah (obrázky, hudbu, videá vo formáte blízkom PS3), umožňuje grabovať audio CD na vstavaný pevný disk
•  podporuje vysoké (HD) rozlíšenia až do 1080p
•  je spätne kompatibilná so širokou základňou hier pre PSone a PS2. Pre istotu si skontrolujte na tejto stránke, či si s vašimi obľúbenými titulmi PS3 poradí
•  komunikuje s okolím cez vstavaný ethernet port (sieťová karta), 4 USB 2.0 porty a cez Wi-Fi je možné komunikovať aj s handheldom PSP
•  ovládač SIXAXIS stratil vibrácie, ale má v sebe integrované senzory pohybu, ktoré verne prenášajú váš pohyb rúk
•  PS3 pripojíte ku každému bežnému televízoru a zosilňovaču
•  na PS3 si môžete nainštalovať alternatívny operačný systém (linux) a pripojiť USB klávesnicu a myš (aj Bluetooth).

Xbox360, prvá z konzol ďalšej generácie je na trhu a keďže sme ju konečne dostali, pozrieme sa na ňu podrobnejšie. Ako už viete, konzola ponúka niekoľko násobne vyšší výkon ako jej predchodca a momentálna konkurencia, množstvo nových funkcií, výrazne rozšírenie online možností a hlavne hi-res obraz pre HDTV. Pri launchy v US sa hovorilo aj to, že je chybová a padavá, ako je to v skutočnosti si poďme teraz objasniť?

• Microsoft konzolu predáva v dvoch baleniach - Core edition za 299 euro a Premium edition za 399 euro (detaily edícií sme popísali tu). Core pack je síce lacnejší, ale aj obmedzenejší a hlavne absenciou HDD stráca sériu možností, ktoré poskytuje Premium edícia. HDD totiž konzolu stavia prakticky na PC herný štýl a umožní sťahovať do konzoly videá, demá, krátke plné hry, hudbu a zaisťuje aj spätnú kompatibilitu hier so starým Xboxom. Bez HDD však stále môžete prepojiť konzolu s rôznymi zariadeniami cez USB a pozerať z nich obrázky, prehrávať hudbu (iPod, PSP, mobily, foťáky)  a aj prepojiť s PC, kde si okrem obrázkov a hudby môžete prehrávať aj videá, príjmať a nahrávať digitálny signál cez Media Center PC. Premium pack je lepší aj v ponuke periférií, kde v balení obsahuje wireless ovládač, headset, diaľkové media ovládanie (len v obmedzenej úvodnej edícii konzoly) a má kvalitnejšie AV káble.  Oba packy majú v sebe "tehlový" zdroj zaisťujúci šťavu pre konzolu.
• Premium balenie
• Ak budete rozmýšľať nad kúpou, určite odporúčame brať Premium edíciu, Core len v krajnom prípade, ak nič iné nemajú. Musíte však rátať s tým, že do Core hneď treba kúpiť aj memory kartu, čo sú ďalšie peniaze navyše, a ak v budúcnosti budete chcieť HDD, už výrazne preplatíte cenu Premium konzoly a nebudete mať wireless ovládač ani headset. K obom konzolám odporúčame hneď kúpiť aj ďalší ovládač, aby ste mohli hrať multiplayer na jednej konzole. Či už zoberiete wireless, alebo káblový, je na vás. Najlepšie je však mať jeden káblový ovládač, aby ste s čím mali hrať, ak sa vám vo wirelesse minú baterky, a navyše káblový môžete prepojiť aj s PC a hrať s ním hry aj tam.
• Vybalená premium edícia
• My sme kúpili samozrejme Premium edíciu, ktorá ponúkla  plnú výbavu konzoly pre náročnejšie používanie. Jedine pre tých, čo nemajú HDTV a chcú si užiť naozajstnú hi-res grafiku, sa k tomu odporúča dokúpiť aj VGA kábel umožňujúci pripojiť konzolu na bežný PC monitor a získať tak vyššie rozlíšenia. Obyčajný televízor totiž poskytuje rozlíšenie len 720x576, čo je len štvrtina zo základne určeného rozlíšenia hier na konzole - 720p (1280x720). Nie, že by sa na obyčajnom TV nedalo hrať, máme to tak zapojené (pokým nepríde VGA kábel) a je to prijateľná kvalita, ale vidieť, ako sa pod veľkými pixelmi strácajú detaily objektov. Jednoducho, konzola má aj na viac. Ak máte starý TV a neplánujete meniť na drahý HDTV, nemusíte sa báť, hry budú hry vždy podporovať oba štandardy.
• Po hardverovej stránke Xbox360  v sebe skrýva  3x dual core 3.2GHz procesory (teda spolu 6 jadier nataktovaných na 3.2 GHz), ATI 500MHz grafický čip s 10MB EDRAM (ak by ste chceli podobnú kartu do PC, tak si musíte kúpiť x1900 XTX za 500 dolárov), a sharovaných 512MB RAM medzi grafikou a systémom. K tomuto výkonnému delu je jediné obmedzenie a to klasická DVD ROM mechanika, ktorá nie je next-genová, ale na hry by mala na najbližších pár rokov stačiť. HDD je momentálne k dispozícii o veľkosti 20GB.  Detailnejšie sme popísali hardware  v tomto článku, teraz poďme na praktické skúsenosti s konzolou, ktoré žiadne technické parametre nenahradia.

Bez nejakého dlhého preslovu sa patrí povedať a poďakovať Nintendu, že sa nevydali cestou ťažkotonážnika – handheldu DS. Wii-čko je pionierom celosvetového launchu (v prípade Nintenda) a po úspešnom dobytí Ameriky a Japonska, kde sa po systémoch len tak zaprášilo, prichádza včas, tesne pred vypuknutím vianočnej davovej psychózy, aby si tých niekoľko sto tisíc kusov, ktoré sú vyhradené pre celú Európu, našlo nový domov?

• Som o Wii-čku počul. Je vyhotovená z lacného plastu, nie? Nenechajte sa vysmiať. Biele telo konzoly má rovnakú povrchovú úpravu ako sexi DS Lite, tzn. lesklú. Po rozbalení vás prekvapí (zaskočí) samotná veľkosť. Ani ilustračný obrázok vám nepovie toľko, ako keď si Wii-čko uchopíte do vlastných rúk. Na porovnanie nepoužijeme príklad s tromi naukladanými DVD obalmi na sebe, ale lepší obraz si spravíte, ak sa pozriete na internú CD/DVD mechaniku. Áno, presne také je Wii-čko. K zamilovaniu.
• Telu konzoly vládne štrbinová mechanika, ktorá efektne na modro zažmurká pri spustení alebo prijatí správy. Presne v strede sa nachádza slot na pamäťovú kartu SD a synchronizačné tlačítko pre gamepady, elegantne schované za bielou krytkou. Na prednom paneli nájdete už len obligátnu trojicu tlačítok Power, Reset (na znovuspustenie vloženej hry) a Eject. Zadná strana patrí všetkým možným konektorom od dvojice USB, cez prípojku na sensor bar, A/V výstup, až po miesto pre napájací zdroj. Ani jeden kábel sa nedá zapojiť na iné miesto, konektory sú blbuvzdorné.
• Konzola je biela, tichá a sexi.
• K Wii-čku môžete pripojiť aj staré periférie pre GameCube. Na vrchnej strane sa nachádzajú štyri gamepad porty a dva pre pamäťové karty. Všetky sloty sú ukryté za bielymi odnímateľnými krytmi. V prípade, že ste sa rozhodli konzolu umiestniť horizontálne a chcete používať aj GameCube porty, odporúčame krytky odňať. V prípade, že je vám sympatické Wii-čko vo vertikálnej polohe, na dodaný stojan odporúčame pripojiť aj priesvitnú stabilizačnú podložku. Nepodceňujte váhu konzoly, pri divokom hraní sa môže ľahko prevrátiť, čo rozhodne neprospeje zasunutému disku s hrou. Konzola sa nijako extra neprehrieva, ale nie je dobré ju ničím prikrývať, ani ju uzatvárať do zle vetraných poličiek.
• Old-gen vs. Next-gen = True-gen?
• Keď PS2, Xbox a GameCube je old-gen a PS3 a Xbox360 nekorunovaní králi next-gen, tak Wii je zlatou strednou cestou, true-gen. Počuli ste to stokrát, čítali snáď tisíckrát, Wii-čko prekopáva interaktivitu pohybovými senzormi v ovládači Wiimote a prídavku Nunchuk; hrateľnosť nadovšetko; pozrite sa na DS atď. Wii-čko je iné. Iné v okamihu, keď všetko zapojíte a začnete mávať Wiimotom pri prvotných (základných) nastaveniach. Neohrabané pohyby sa vybrúsia počas prvých pár minút na presné a precízne navigovanie medzi položkami. Ovládač pri prechode z položky na položku zavibruje, čím sa uľahčuje výber.
• V prvom rade ide o ovládač. Pohybové senzory sú skutočne citlivé a pokiaľ ste nadšení z nového systému a trasú sa vám ruky, tak kurzor skáče ako šialený. Stačí si len predstaviť, že sa rukou dotýkate obrazovky alebo ešte lepšie, že palcom mierite na obraz a hneď je všetko inak. Je jedno, či ste ľavák alebo pravák, ovládač sadne presne do ruky a svoju pozíciu si potvrdzuje šnúrkou. Najväčším nepriateľom ovládačov je pot. Wiimote má síce zo spodnej strany drsnejší plast, ale pri spotenych rukách je ideálne zaistiť ovládač na zápästí dodanou šnúrkou (ostatne vás nato vždy konzola pred štartom každej hry upozorní) a nebyť príliš aktívny.